štvrtok, 3. apríla 2014

it´s a good day to have a good day


treba si to neustále pripomínať, nie? :) minimálne ak ste v takom období, ako ja. s nosom v knihách a s očami na obrazovke nejakého monitoru, odkiaľ na vás pozerá TáKtorúNetrebaMenovať (diplomovka). no a potom je večer, alebo ráno, ale vždy je to nejaký konkrétny deň, a nie je nič príjemnejšie ako trochu tvoriť, hoci také banality, ako záložky do kníh. dva kúsky papiera (aby bol pekný aj chrbátik), obojstranná lepiaca páska, jedna nálepka dopredu, heslo dňa je jasné, ešte vybrať vhodnú knihu, tašku s vtáčikmi, malé balenie ľadového čaju, ten nový klobúk, šaty, šaty, šaty, a pohľadať nejaké jazero, alebo aspoň park... ok. pravdivý príbeh môjho života je v týchto týždňoch iný. ale včera som sa dočítala, že jednou z vlastností kreatívnych ľudí je časté denné snívanie. tak si hovorím, že:

it´s a good day to have a good daydream


pondelok, 24. marca 2014

knihomoľská óda + skutočný príbeh

také dni, keď čakáte na jeden dôležitý mail, a kvôli tomu je vaša práca pozastavená, lebo neviete, čo ďalej. a čas si krátite tým, že odoberáte objektív od tela foťáku a "čistíte" vnútro so štetčekom, aby ste sa zbavili prachu, a potom sa pozriete do hľadáčika, a prachu je tam zrazu trilión. proces opakujete do nekonečna. v rámci rozoberania a skladania fotoaparátu sem tam nevedome pokrútite kolieskom zodpovedným za clonu. po šiestom nasadení objektívu s víťazoslávnym pocitom foťák zapnete a urobíte bez pohľadu do hľadáčika fotku bieleho papiera, aby ste videli, či v tele ostal ešte nejaký prach. fotka je celá čierna. pokazili ste foťák. najprv vám začne búšiť srdce, potom sa potia ruky. začnete dýchať do brucha, aby ste predišli panickému ataku, ako vás to učili na KBT. pravdepodobne sa dostane do mozgu trochu kyslíka. postláčate všelijaké gombíky. "CLONA" blikne vám pred očami. s úľavou nastavíte všetko tak ako treba. na kontrolnej fotke sú ešte dve viditeľné zrnká prachu. dnes však už nebudete pokúšať osud. mail stále neprišiel.

konečne mám trochu času na svoj vlastný, ozajský život. a tak som sa vám rozhodla predstaviť prvých osem kníh, ktoré som prečítala v tomto roku. jedným z mojich predsavzatí je prečítať sto kníh a ak sa mi to podarí, iste vás informujem o všetkých, ktoré to boli. snáď sa príliš nezhrozíte, mám totiž rada klasiku, ale aj trochu motivačnej literatúry. sem tam nejakú "oddychovku" a občas veru aj rozprávky :) dnes bohužiaľ nemám vlastné fotky, pretože väčšinu kníh si požičiavam z knižnice a zabúdam si ich fotiť. tak toto sú ony:


1. Kari Hotakainen - Červený vlk
je to dráma, ľudia :) ale dávno som sa tak nenasmiala. rusko-fínske prostredie a kopec trpkosladkých životných právd. najviac sa mi páčilo to, že bolo jednoduché predstavovať si, že som akože v divadle a pozerám sa, ako to hrajú. mám odtiaľ vypísaných aj niekoľko srdcumilých citátov ako:
"Namiesto slnka som sa díval na výpis z účtu. Prečo som to robil?"

2. L. Frank Baum - Čarodejník z krajiny Oz
keď som bola malá, tak som sa k tejto knihe nedostala. o to viac som si ju teraz vychutnala aj s krásnymi ilustráciami. prekvapilo ma, aká pútavá a nepredvídateľná vie detská kniha byť. som totiž zvyknutá na rozprávky, kde je jasné, ako to prebehne a ako sa to skončí. ak ste ešte nečítali, prečítajte, oplatí sa :)

3. Štefan Strážay - Veciam na stole
po dlhom čase som sa vrátila k poézii a toto je vskutku milá kniha. malá, tenká, obsažná.
napríklad.
Plachosť

Nesmelo, s kôstkou
marhule v hrdle
dotkneš sa miesta, kde sedela,

nadýchneš sa vzduchu,
ktorý ona vydýchla.

Doznela hudba.
Z hlbín jej vlasov;

dvoma rukami
berieš chlieb zo stola.

4. Paolo Giordano - Osamelosť prvočísel
tejto knihe som sa dlho vyhýbala, lebo som tušila, že bude taká, aká je. krásna, pútavá (celú som ju prečítala za jedno popoludnie), ale tak trochu príliš úprimná a príliš ľudská - teda plná drobných krutostí. vraj je to o dvoch deťoch, ktoré urobia v detstve zásadné rozhodnutie. ona prestane lyžovať v dôsledku úrazu a on nechá svoju mentálne postihnutú sestru v parku, lebo ju nechce vziať ku spolužiakovi na oslavu narodenín. v puberte sa stretnú so všetkými svojimi jazvami. neviete, ako to dopadne. ale ja vám vravím, táto kniha stojí za to.

5. Robert B. Oxnam - Roztrieštená myseľ
psychologická ľahôdka. pre mňa úplne úchvatný pohľad do mysle človeka, ktorý trpí mnohopočetnou poruchou osobnosti. každá osobnosť má vlastné spomienky a akoby sa neustále prepínali z jednej na druhú, pričom jedna nevie, čo robí druhá. smutným faktom je, že takáto porucha sa vytvorí zväčša u týraných detí, a preto ani tento príbeh nebude zrovna veselý. napriek tomu to bude už asi navždy jedna z mojich najobľúbenejších kníh. samotný autor touto poruchou trpí a teda všetky informácie sú z prvej ruky. pritom ide o celosvetovo uznávaného vedca a riadiaceho pracovníka. a viac menej sa dočkáte aj happy endu :)

6. Zuzana Koščová - Šťastie nie je mýtus
mladá autorka, vyštudovaná psychologička venujúca sa výrobe handmade šperkov, píše o tom, že treba byť vďačný, začínať vždy odznova, snívať a sny si zaznamenávať do zošita snov alebo na nástenku snov, pripomína, že každý sme za seba zodpovedný a netreba sa vyhovárať, úspechy, aj tie mini, treba oslavovať, a ešte oveľa viac. ľudskou rečou, o vlastných skúsenostiach. je to fajn kniha :) inšpiratívna

7. Leanne O´Sullivan - Bulímia
ťažko niečo povedať a nič neprezradiť. túto knihu, či skôr zošit, odporúčam všetkým rýchločitateľom do vlaku/autobusu a tak podobne. prečítate jednu báseň a pri pohľade von oknom môžete premýšľať :) tak nejako... :) (odporúčam všetky zošity z edície verše online)

8. Randy Pausch - Posledná prednáška
tento príbeh ma sklamal, lebo bol presne tak nasilu nepatetický, ako som si predstavovala. je to o mužovi umierajúcom na rakovinu, ktorý je pomerne mladým profesorom, má krásnu ženu a maličké deti. to je proste smutné. a hoci obdivujem jeho chuť do života a všetky rady, ktoré v knihe svojim deťom a tak nejako i čitateľom dáva, nedokážem tú knihu čítať s dobrým pocitom. to, ako veľmi nie je smutná, je pre mňa ešte oveľa smutnejšie. ak chápete. takže čítať na vlastné riziko :) samozrejme, že ma veľa vecí v knihe oslovilo, teraz si spomínam najmä na to, že Randyho rodičia mu v detstve dovolili, aby si nakreslil na stenu čokoľvek chce. a dodnes tieto obrázky ukazujú návštevám a všetci sa na tom bavia. pre mňa je to ilustrácia toho, ako nekonvenčnosť niekoho pobúri, ale napokon mnohých zaujme. a tak si veľa vecí robme proste po svojom.

práve ste sa dostali do posledného súvetia tohto postu, tak vám želám krásny večer a ak sa čo i len trochu dá, vezmite si do ruky nejakú knihu a prelistujte pár strán - a dajte mi vedieť aká to bola! :)

utorok, 18. marca 2014

inšpirátor svojský (DIY)

milé zápisnikofilné dušičky. vitajte v tomto poste :) 
myslím, že v mojom prípade bolo iba otázkou času, kedy sa prepojí veľká láska k notesom, zápisníkom, diárom a papiernictvu ako takému s láskou k handmade. v poslednom čase som ozdobila zopár zápisníkov kúpených v obchode. ale stále to nebolo ono. a tak vám teraz predstavujem ONO. to orechové, pravé, 14karátové a tak podobne.
inšpirátor svojský.


byť inšpirátorom, to nie je len tak. vo svojom vnútri musí nosiť všetky roztomilosti, ktoré vám "cestou cvrnknú do nosa" a všetky velemyšlienky, ktoré ste kdesi počuli, čítali, alebo sa vám o nich snívalo. a preto musí byť celý ručne robený. najlepšie s niekoľkými čistými listami. zo zákulisia vyrábania vám prinášam informáciu, že zospinkovať kancelárske papiere a obal bez spinkovača s dlhým ramenom je tak trochu náročné. ale všetci sme to prežili v zdraví. 


inšpirátor musí byť nutne svojský. ja som ho síce vyrobila, ale jeho majiteľ/ka mu vdýchne tú povestnú dušu. preto som sa snažila, aby bol obal krásny, ale jednoduchý, taký, ktorý znesie prípadné dozdobovanie a iné personalizujúce aktivity :)


dozadu som nalepila veľkú oranžovú obálku :) lebo inofarebnú som nemala poruke. obálka v inšpirátore, to vám je samostatný mikrosvet. pohltí všelijaké nálepky, pekné obrázky, prípadne zopár drobných mincí, ak by ste si chceli kúpiť nové farbičky.


neviem, či všetci ľudia píšu radi zoznamy, tak ako ja. ale ak by to tak bolo, tak v inšpirátore je na to určených niekoľko stránok :) môžete si tam zapísať zoznam kníh, ktoré ste v poslednej dobe prečítali, alebo zoznam krásnych filmov, piesní, alebo - a to robím obzvlášť rada - zoznam ľudí, ktorí vás niečím inšpirujú. a najlepšie je si k ich menám pripísať aj tú ich vzácnosť nasledovaniahodnú :)


no a taký inšpirátor má aj kôpku čistých listov, na ktoré by som si ja nalepila inšpiratívne fotky, výstrižky z časopisov, alebo rovno celé články. alebo nálepky, ktoré zatiaľ odpočívajú vzadu, v obálke :)


napríklad takéto inšpiratívne fotky od Laury Makabresku alebo Sofie Olejnik.

tak a to je koniec prezentácie inšpirátora svojského :) jeho podoba mi bežala hlavou dlhú dobu. zrejme som skrečok a ešte aj s úchylkou týkajúcou sa nalepovania vecí. sama mám inšpirátorov asi 6. ale až tento je mnou vyrobený do poslednej spinky :). dúfam, že sa vám zapáči. rada by som mu vyrobila súrodencov a poslala ich do sveta :)

so želaním krásneho dňa vám mávam (máv máv)

pondelok, 17. marca 2014

o tom, ako čas tečie a ja tečiem s ním

viem, že som už obohratá platňa, ale som v poslednom semestri. musím naťukať viac ako 60 strán textu do diplomky a vyzerá to na poriadnu odyseu. okrem toho som v záchvate pomätenej mysle poslala prihlášku na študentskú vedeckú konferenciu a teraz mám o nej nočné mory. každý piatok trávim x hodín na prednáškach a x hodín v aute na ceste do školy a zo školy. premýšľam čo so životom (to mi zaberá väčšinu času). kreslím si. starnem. mám pocit, že mám reumu a stresujem. a ešte aj tie prezidentské voľby.... (ok, posledná veta je čistý vtip :)). 

a tak sa stalo, že som dosť dlho neupravila tento svoj kúsok internetového sveta. pomedzi učenie sa a písanie diplomovky ma totiž postihlo aj jarné upratovanie, ale jeho plody sú zatiaľ veľmi neurčité :) a viete čo je najhoršie? napadajú mi rôzne kreatívne počiny, ktoré by som chcela čo najskôr zrealizovať, ale keď sa do nich pustím, tak mám výčitky, že by som mala robiť niečo dôležitejšie a tak som zatiaľ veľa vecí začala a žiadnu nedokončila... a aj preto je tu na blogu tak trochu ticho. dnes som sa však rozhodla, že nepotrebujem osem hodín spánku každý deň. a opäť raz si píšem do diára predsavzatie, že budem písať + tvoriť + fotiť pravidelne. tak veru.

a teraz vám ukážem zopár radostí, bez vnútornej alebo vonkajšej spojitosti :) ak sa vám budú pozdávať až príliš odveci, tak tľapkám vašu intuíciu po pleci a priateľsky jej potriasam rukou, odveci pocit ma sprevádza na každom kroku :)


sestra strávila nejaký čas v Benátkach a priviezla zo sebou domov takéto obláčikoiné koláčiky. chutili marcipánovo a stali sa milým pokračovaním sladkostivej tradície, minulý rok totiž priviezla makrónky z Paríža. mala by cestovať minimálne každý víkend, si myslím! :)


ak ste nedávno čítali môj post o veľkonočných pohľadniciach, tak viete, že mám problémy so svojím rukopisom. teda mala som... kým som si neobjednala tieto pečiatky :) a teraz mám problém už len s tým, že som celá ušpinená od pečiatkovacej farby. ale to sa dá prežiť :)


vyrobila som prvé jarné náušničky a hoci sú jednoduché, som na ne hrdá :)


a zapojila som sa do ďalšej scrapbookingovej súťaže. toto moje hobby ma v poslednom čase dosť chytilo, a tak nasledujúce posty venujem asi práve jemu. ale teraz už tíško a s úctou otváram štatistiku. do zbláznenia, a ešte ďalej! :)

nedeľa, 16. februára 2014

o počasí

ten pocit, keď máte niekoľko malých kúskov myšlienok v hlave, ale neviete ako presne ich formulovať a tak poviete: ale je dnes teplo. alebo: celý deň hmla. a ten druhý povie: uhmm... a ďalej pozeráte pred seba, každý skrútený vo vlastnej predstavivosti.

tak tak nejako dnes tuto. mám pár fotiek, zdanlivo nesúvisiacich, zozbieraných v poslednej dobe. na jednej je ešte zima, na inej je už jar. neustále zmeny počasia dávajú zabrať aj mojim exzlomeninám a miestami sa cítim ako stará babka, ktorá vie, že bude pršať, lebo ju bolia kĺby. našťastie nemám veľa času si to všímať, a aj štrikovať som na istý čas prestala :)

a ešte som sa chcela opýtať, či aj vy radi pozeráte videá, kde ľudia spievajú svoje piesne "live". aj keď sem tam to uberá na kvalite, ale ako sa pritom tvária, pohybujú, niektorí majú supersmiešne gestá, iní sa usmievajú od ucha k uchu (ale takým vnútorným úsmevom, hovoriacim, že teraz to znie presne tak, ako sa im to páči). ak máte chuť pustite si live verziu Sóley - I´ll drown, alebo Ane Burn - Do you rememeber 







(na poslednej fotke valentínske narcisy s mnohými púčikmi. nevieme sa dočkať kvetov :))

majte krásnu nedeľu!

streda, 12. februára 2014

ententín, valentín (alebo príbeh o láske)



tento rok bude môj Valentín ako z filmu. ale nie z takého totálne romantického, skôr ako z nejakej komédie, kde hlavná hrdinka nie príliš nadšene pozerá na nejaký ten film s veľkým balením zmrzliny. ale nebude to vôbec tragické. plánujem si kúpiť kvety a tak. 

napriek tomu, že Valentín je pre mňa skôr o ľúbostných vzťahoch, posielam niekoľko valentíniek aj nie-zrovna-boyfriend-to-be-mužom. tento rok to asi nestihnem úplne načas, lebo vyrábať som začala až dnes. trochu washi pásky, trochu krémového papiera na pohľadnicu, trochu pečiatkovania a bolo. hovorím si, že toto sú tie čisté línie, toto je tá jednoduchosť. a tak trochu namyslene: takáto valentínka sa mi ozaj páči. nežná, nenápadná, s veľkým srdcom.

no a sľúbila som, že to bude o láske. o mojej láske k scrapbookingu. asi nás tu spolu čaká čoraz viac takýchto postov, lebo v scrapbookingu sa spája moja úchylka pre všetky produkty z papiernictva (vážne všetky, aj bielidlo, fixky a priesvitná lepiaca páska), kus kreativity, a takmer za akýchkoľvek okolností nakoniec na stole ostane niečo roztomilé (ak niekam príliš vášnivo nezastrihnem a potom mi ostanú len oči pre plač. aj také sa stalo).

a chcela som svoje malé začínajúce hobby niekam posunúť, tak som sa rozhodla zapojiť do súťaže na stránke scrapper.sk. podľa "skeču", čiže akéhosi náčrtu, ako majú byť veci na stránke rozložené, sme mali vytvoriť stránku do fotoalbumu. a tu je tá moja :)


nie je totálne najkrajšia na svete, ale v tejto súťaži o to ani nejde, ľudia vyhrávajú na základe žrebovania. a už ani neviem, čo by som k tomu dodala. idem si obzerať ďalšie scrapbookové pomôcky a papiere, lebo starnem a čochvíľa sú tu moje narodeniny. a dnes som zistila, že mi moje papierové zásoby rýchlo ubúdajú. (hííííí! :))

ach, áno, na tej fotke som ja. ešte za mladi :)


sobota, 8. februára 2014

medzičas

vážení cestujúci, vitajte v medzičase. 

v medzičase medzi zimou a jarou, v medzičase medzi dvoma semestrami v škole, v medzičase medzi pomalým otáčaním sa okolo vlastnej osi a zrýchleným pobehovaním v parku (pretože všetko začalo kvitnúť a vy hľadáte ten najsprávnejší uhol pohľadu na magnólie). 

v medzičase sa nič prevratné nedeje. niekedy prší a niekedy svieti slnko. niekedy máte na raňajky rožok s paradajkou a niekedy jogurt s piškótovou príchuťou. niekoľko dní ste sami a potom niekto príde. v medzičase sa totiž dejú samé bežné veci. už len matne si spomínate na veľké a ťažké úlohy, do ktorých ste sa každé ráno nútili šepkajúc afirmáciu: najprv zjedz tú veľkú zelenú žabu (eat that frog, eat that frog!) (ak vám pripadám bláznivo, vygooglite si meno: Brian Tracy :)). takže tie zelené žaby tu nie sú (len také malé diplomovkové žubrienky). vrátia sa, ale nie skôr, ako o dva týždne. takže v hlave by vám mala ostať už iba jedna prísne logická medziotázka... čo s medzičasom?


pôjdeme na kávu, s ľuďmi, s ktorými sme sa už sto rokov (alebo dní) pri káve nestretli (ok, a bude to čaj, vy detailisti :)). kúpime si TÚ knihu. alebo iba prehľadáme skriňu a nájdeme šesť TÝCH nedočítaných kníh. a dočítame ich :). zažijeme niečo divoké a neočakávané = totálne šialený pravý opak prokrastinácie... you know, what I´m talking about... urobíme niečo desať dní pred termínom odovzdania. alebo urobíme niečo na niečom. nejaké prvé kroky. tak veru. a ja si budem ešte veľa kresliť a málo rozprávať. (aj keď sú moje kreslené ženy infantilné a nedokonalé. to tak má byť, tak sme to chceli :)) a pozerať Gilmorky.



ak by som si mohla nakresliť celý život svojimi dvanástimi farbičkami (z ktorých je čierna nezvestná), môžete si byť istý, že by som to urobila. bol by síce stále trochu krivý a nedokonalý, ale časom by sa poddal... vlastne, aj tento tu, reálny, sa časom poddá.


pondelok, 3. februára 2014

o lietaní


človek, prečo tak veľmi túžiš stúpať vyššie? prečo neostaneš na mieste a nie si spokojný s málom? nevadí ti tá neistota, ktorá plynie z výšky? že môžeš padnúť (z lietadla do mora plného veľrýb a žralokov)? a všetky tie turbulencie? ozaj ti to všetko stojí za to? prekonávať niečo, niekoho a seba samého a vymýšľať stále nové ciele? nechceš postáť na mieste? aspoň chvíľočku...


ľahká odpoveď. stojí to za to. pred niekoľkými rokmi som si zapísala do denníka (potom ako som pozerala Umenie ´09), že pointou celého bytia je pohyb. 

dopredu, hore, dozadu, dole, alebo aspoň prešľapovať na mieste. hýbať sa iba v predstavách, hýbať sa telom, vo vzduchu, vo vode, po zemi, s úsmevom Barneyho Stinsona si poopraviť pomyselný uzol na kravate, žmurknúť ľavým okom a povedať: challenge accepted.

a nevzdať to ani v jednom špecifickom prípade. predstavte si, že také papierové lietadielko chce byť námorníkom. niekto by povedal, že je iné, ja hovorím, že je originálne. sú veci, ktoré sa súdiť dajú, ale túžby, sny a ciele medzi ne nepatria.


a ešte niečo. keď budete najbližšie letieť hore, nech to nie je len o cieľovej destinácii. užite si výhľad.



streda, 29. januára 2014

správny čas (alebo šialený DIY článok)

tak si to povedzme rovno. väčšina ľudí vie celkom presne, čo by mala v danej chvíli robiť, ale napriek tomu to nerobí. to vysvetľuje existenciu prokrastinácie, naštrbené vzťahy a možno aj nekonečné sťažovanie sa. 
ja som si z tohto fenoménu urobila malé psychologické cvičenia. viem, že mám písať diplomovku, ale píšem post na blog. prečo? 
vonku je sneh, ledva skončili vianočky a ja vyrábam veľkonočné pohľadnice. prečo? :) tak na toto prečo existuje celkom jasná odpoveď - chcem si objednať nové sady scrapbookingových papierov, nálepiek, ozdobných gombíkov, stužiek, pečiatok etc. etc. :) ale v rámci používania šedej kôry mozgovej + anankastickej poruchy prejavujúcej sa (okrem iného) šetrnosťou, som si zakázala kúpiť nový kreatívny materiál, kým nespotrebujem väčšinu toho, ktorý už mám. a sme späť v úvode tohto článku. ja si totiž ten nový materiál objednám ešte dnes. aj keď by som nemala :)

no a teraz si pripravte čapíky a tyčinky a pozrite sa, čo som vyrábala v jeden obzvlášť dlhý nedeľný večer.


jediné, čo ma na výrobe týchto pohľadníc ozaj štvalo, bol môj rukopis. máte to aj vy tak, že keď chcete napísať niečo dôležité, pričom vám veľmi záleží, aby ste to napísali ozaj pekne, tak to napíšete ako hotentot? :) lebo ja to mám takto stále...



dovnútra som nabodkovala štyri riadky a nalepila nálepku, aby bolo všetkým jasné, že toto je handmade. tak veru :)


a tuto sú zápisníky, na ktoré som obzvlášť hrdá. pôvodne boli totiž škaredohnedé. teraz sú veselozelené, s kruhovým oknom do rozprávkového sveta. a pozadie za nimi je tiež handmade. lebo to je to, čo ma na svete baví :)


čo ste vy naposledy vyrobili, ozdobili, stvorili niečo z ničoho? :) 

pondelok, 27. januára 2014

inšpirátor (edícia: budúci domov) 2. časť

minule (tuto) som vám sľúbila, že keď sa môj "homespiration" zošit viac zaplní, prinesiem aktuálnu reportáž z jeho útrob. pomaly sa blížim do polovice jeho útleho tela a tak vás dnes opäť pozývam do vízie môjho budúceho domova. a celkom na dne nájdete malinký diy bonus :)


najprv faktická poznámka - to, že je to také pokrčené, je zámer (v preklade, ešte som používala lepidlo a nie obojstrannú lepiacu pásku - čo som mimochodom pokladala za divný výstrelok scrapbookeriek - používať na všetko obojstrannú lepiacu pásku. ale dnes tomu už rozumiem. nič nie je zvlnené, nemám ocapkané ruky a všetko okolo a je to trikrát rýchlejšie ako s lepidlom, netreba čakať, kým to celé zaschne). to je k technickej vsuvke všetko :) teraz k môjmu domovu... záleží mi na výhľade. neviem sa však rozhodnúť, či chcem bývať v meste a mať výhľad na svetielka panelákov, alebo sa chcem z okna pozerať na širokú lúku vedúcu k lesu. rozhodne viem, že nechcem mať výhľad aký mám momentálne. no a na fotke vľavo ešte vidíte knihy a štetce. pristihla som sa pri tom, že svoj budúci domov si predstavujem skôr ako nejaký veľký ateliér, kde bude mimochodom aj malá kuchyňa, manžel a deti. ale hlavne obrovská knižnica, kopec obrazov a moja pracovňa/dielnička/niečo také. no a veľa živých kvetov. ale nie také tie zelené divné sukulenty.


a budem mať tie najroztomilejšie obliečky a vankúše, zrejme s drobnými kvietkami. a na nočnom stolíku nejakú peknú lampu a knihy s obrázkami.


teraz na parapete nemáme nič. ale keď sa budem môcť slobodne rozhodnúť, čo by som tam chcela mať, tak tam bude niečo takéto :)


no a tu som už začala používať obojstrannú lepiacu pásku :)


mám veľmi rada mačky. neviem presne prečo, možno kvôli ich pradeniu alebo kvôli ich prefíkanosti. v každom prípade, v mojom budúcom domove mačka bude. zrejme iba jedna, dve... ale budú :)



keď mi došli vytlačené obrázky, začala som si vystrihovať rozkošnosti z časopisov. a to je na teraz všetko. zbierať, strihať, nalepovať budem aj naďalej, ale vám to zase ukážem až keď bude zošit o niečo tučnejší. (btw. obrázky, ktoré v ňom mám nie sú moje. viem, že regulérne by bolo uviesť pri každej fotke jej autora, ale mám ich z priečinka kam som si ich sťahovala bez týchto info. už som ale poučená do budúcnosti)


mini DIY projekt 

ak ste aj vy prepadli washi páskam, alebo ak aj nie - tak ste iste už videli nejaké tie ízy návody na ozdobenie čajových sviečok (proste ich dokola oblepíte páskou podľa vášho gusta). mne ale napadlo, že by som si mohla ozdobiť zápalkovú krabičku. ak by ste ma poznali bližšie, tak viete, že dobrý koňak a cigara je presne to, čo mám rada... teda, vlastne... nie tak celkom :) a tak som najprv na domček zápaliek nalepila biely papier, lebo moja (jediná) washi páska je trochu priesvitná, a nechcela som, aby prepúšťala na svetlo božie ten maskulínny hedonistický obrázok. a potom som už len lepila jeden pásik pásky vedľa druhého. a hľa, toto sa narodilo. oveľa krajšie, podľa mňa :)

v rámci kreatívnenia toho tento víkend vzniklo ešte o čosi viac, ale o tom až nabudúce (snáď už v stredu, ak ma príliš nezasneží)

majte krásne dni! :)

piatok, 24. januára 2014

príbeh o svete


som zvláštny človek. nemám rada paradajkovú polievku a mám rada špenát. vraj to má väčšina ľudí opačne. a nemám rada frázy (to bude dobré a zvládneš to), ale mám rada frazeologizmy. kadejaké ustálené slovné spojenia. kadejaké metafory, ktorým každý rozumie. a preto dnes:

svet mi leží pri nohách.

ak si to vezmete doslova a pár minút to cmúľate na jazyku a potom ešte v mozgu, tak leží svet pri nohách každému z nás. alebo pod nohami. mne tam leží práve dnes. skončilo sa mi skúškové a aj tak som vstala pred siedmou ráno. strúhala som si farbičky a čítala rozprávky. pozrela seriál a nakreslila do diára srdiečko. otvorila skriňu a pomaznala sa s foťákom (ó, áno, mám ho v skrini :))


pamätáte si tú reklamu na lentilky, kde bol slogan: farebný svet v hrsti? a pamätáte sa na reláciu Snívajte s nami? raz v tej relácii bolo dieťa, ktoré si vysnívalo toľko lentiliek, ako ono samo váži. chcela som byť to dieťa. postavili ho do takej kozmicky pôsobiacej plastovej trubice a začali naňho sypať lentilky, až ho zasypali skoro po krk. 

som o niekoľko (dosť) centimetrov vyššia ako v čase, keď som závidela tomu anonymnému dieťaťu. lentilky mám stále rada. ale farebný svet v hrsti si už predstavujem inak.


na svete ako takom ma najviac bavia príbehy a obrázky. každodenné leporelo, za každým rohom niečo iné. nebudete sa čudovať, keď vám poviem, že ma teda silno bavia obrázkové knihy (čo už :))


a úplne úplne naviac sa mi páči, keď si tie príbehy vymýšľam sama. či už písané, alebo kreslené, alebo aj tie žité. mať vo svojich rukách nástroje, ktorými sa dá svet okolo skrášliť alebo spríjemniť. niekoho potešiť. a nezabúdať, že aj ja sama som niekto. potešeniahodný.


tak nech je svet hlavne farebný. rôznorodý.

utorok, 7. januára 2014

posledné obzretie za vianočkami

veru. teraz by ste už nečakali, že niekto hodí na blog fotky svojich vianočných darčekov, čo? :) tak mne sa to podarilo a nie je to prvoaprílový žart. je to iba snaha vyhnúť sa učeniu riadiacich modelov blablabla.

tak poďme na to :)


áno, priznávam sa bez mučenia, darčeky si dávam i sama. tento rok to bol diár, ktorým sme sa spoločne kochali už v predošlom poste. okrem neho som sa potešila sadou nálepiek v plechovej krabičke, ktorá mi pripomína tabatierku a washi páskou, mojou prvou a zatiaľ jedinou, ktorou oblepujem úplne všetko :)


celkom na kraji je sovičko-prívesok, al´á jediný tajný darček od ježiška, o ktorom som dopredu nevedela :) povedľa leží handmade levanduľové mydielko, ktoré prevonia celú skriňu za pár sekúnd a pod ním handmade brošnička - obe veci mi priniesla sestra z vianočných trhov v Budapešti. bodaj by tam chodila každý týždeň! :) no a zlatého jelenčeka som si vypýtala ako vianočnú dekoráciu. ostatné entity sú zvyšné sladkosti od mikuláša, veru, nezjedla som všetky hneď, viem, je to obdivuhodné :P :) niektoré veci sú príliš roztomilé na to, aby sme ich zjedli.


táto rozkošná fotka vám predstavuje brata zlatého jelenčeka a trojicu záložka-ešte krajšia záložka-pohľadnica, ktorá mi prišla tesne pred vianocami od jednej milej Katky, samozrejme všetko ručne robené, ešte i tie veršovance písané strieborným písmom sú homemade :) tak sa inšpirujte :)


o tejto knihe si ešte popovieme inokedy (keď dám dokopy svoj čitateľský denníček tuto na blogu), nateraz len toľko, že mi prišla spoločne so zošitom snov, s milými citátmi a kopou miesta na moje kresbičky a vtipné komentáre. mám ich rada a naša láska ešte porastie.


pálčivý pohľad do psychosveta, ktorý si šetrím na poskúškové obdobie, alias skvelá kniha o konkrétnej psychoterapii konkrétnej pacientky = slovenský Yalom, táto autorka :) neviem sa dočkať čítania!


no a na poslednej fotke ešte jedna sladkosť, ktorá prežila mikulášoidnú apokalypsu a ponožky podľa hesla - vianoce bez ponožiek nie sú skutočné vianoce! (ale uznajte, že tieto sú rozkošné). a napokon smutná a veľmi poučná kniha (tak poučná, že som zvládla prečítať zatiaľ iba dve kapitoly :D). je to o posledných prednáškach mladého profesora umierajúceho na rakovinu, ktorými chce prenechať svoju životnú múdrosť svojim deťom (ktoré majú od jedna do päť rokov a keď vyrastú nebudú si ho veľmi pamätať. ale kedže tieto prednášky sa nahrávajú, budú mať takúto pamiatku na otca) true story, bro... stojí za to.

priznávam, že tých darčekov bolo ešte viac, ale nie všetky sa sem zmestili :) napríklad, dvaja moji priatelia, ktorí sa navzájom nepoznajú, sa milo zhodli - od jedného som dostala hrnček so sitkom, vhodný na sypané čaje a od druhej som dózu s čím? so superchutným sypaným čajom :) 

veru, tak nejako som tie vianočky prežila. a dobre bolo :)