streda, 15. októbra 2014

listobranie


také malé deti (trojcentimetrové, vážne) popadali do fontány na námestí. dvom párikom okupujúcim lavičky v tých najbizarnejších polohách vietor vysušuje sliny. sedem dedkov v sivých nohaviciach a sivých vestách na sivých košeliach sa opiera o sivé barly a vedie hodinový rozhovor. láka ma urobiť im fotku. čiernobielu. ale nechám si ich obrázok iba v hlave. som predsa tiež gentleman.
*
prechádzka pomedzi javory a lipy na jeseň je synonymom roztopaše. len tak si idete, a vietor vám fúkne žltý list rovno do ruky. javorové nažky pripomínajú chlapcom helikoptéry a dievčatám baletky. deti sa hádžu do lístia. všade to šumí, príroda sa smeje.




pondelok, 22. septembra 2014

jesenné (le)snenie


*
na nekonkrétnom mieste v stredoeurópskom lese
"Pamätáš sa, ako sme chodili s krstnou do lesa a nútila nás objímať stromy?"
pamätám. na jej energické obdobie aj na kliešťov zahryznutých do našej kože. nerobili sme z toho veľkú vedu. keď sa makové zrnko na palci ľavej nohy začalo zväčšovať, ukončili sme jeden augustový deň na pohotovosti. aj s košíkom sliviek z vlastného stromu.
*
kradneme lesu čučoriedky, jahody a černice. na prstoch nám necháva usvedčujúce modročierne stopy, ako keď vám na polícii vezmú odtlačok prsta a vy ešte dva dni chodíte s modrým bruškom palca a ukazováka. ale inak nás má rád, objíma nás vetrom tancujúcim pomedzi stromy.
*
ďaleko od nás sa medzi smrekmi mihne čosi biele. na chvíľu sa na slnku zaleskla hlava hubára.
*
mama slávnostne rozbaľuje košík, ktorý už pár hodín hrdo nesie nový titul: piknikový košík. na zemi sa hráme na stolček prestri sa. varené vajíčka a slanina. v lese jesť ako drevorubači. zapiť čajom. nezabudni na kocku čokolády s výhovorkou: na energiu. piknik ukončia kravy idúce okolo. ručaním pripomínajú dinosaury. piknikový košík sa poloprázdny vracia domov.
*







instagram

ja viem, je tu celkom dosť minifotiek. hádam vás z toho nerozbolí hlava :) pozeráte sa na malé nepodstatnosti, o ktorých by svet nevedel ani ťuk, keby som konečne nemala mobil, v ktorom je možné nainštalovať si instagram. a hoci je to plné jedla a stromov, každá fotka mi niečo pripomína. takže obrázkový denníček :) nech sa páči.


okatá sova je pohľadnicou, ktorú som dostala do sestry k narodeninám a je kúzelná, rozárkoidná :) čokoládou vás iba drzo provokujem, páči sa mi nové balenie merci. v štýle viac je viac

 

fotogenické vŕby a výroba svadobnej pohľadnice s motívom Kukyho pre Kukymaniačku :)


toto je dvojica superpoučných fotiek. prvá hovorí o tom, že treba čítať eseje, obzvlášť tieto konkrétne o každodennosti. a druhá foto vznikla asi o pol desiatej večer, keď sme hrali osadníkov (čo je superhra) a pili banánový likér. tá poučná časť je: nepite banánový likér, je hnusný! :D fakt.


čitateľkine raňajky v procese a happyend raňajok


50 odtieňov béžovej (o láske ku kešu orechom) a oblakoidná gýčovitá peknosť :)




cesto do alma mater, pitie automatickej kávy a automatického čaju a ďalšie obláčikové gýče :) (+ súkromné jéééj)


jedlo a pitie musí byť. áno, aj surové, ehm, suprové? fašírky. teda oblačno, miestami fašírky a čaj o piatej o tretej :D


sestra z každej zahraničnej cesty prinesie nejakú sladkosť. tentoraz rittersportky z benzínky. no... na makrónky z Paríža to nemá, ale budiš :) a zavárame slnko na zimu.


úroda


zoznámte sa, náš pes. ale nevolá sa Joe Black (škoda) a ani Rex (ale je to jeho dvojník proste). a handmade naturálne supervoňavé bylinkové mydlá? to vedie len k jednej veci - *smajlík so srdiečkami namiesto očí*



sme sa prechádzali a vykladali si nohy v babkinom starom dome. neustále si uvedomujem, ako topánky jedia naše nohy. a my im ich ešte ochotne vkladáme do úst. hmm.


úroda číslo milión a vypletanie náušníc na ľudovú nôtu :)

tak vy ste sa dostali až tuto? :) vitajte v závere instagramového postu. pár fotiek som vám odložila do budúcnosti, tak sa už teraz po a) tešte alebo po b) chytajte za hlávky :) a poučenie na záver - každodennosť má aj svetlejšie momenty. 

môj instagram nájdete tuto:
http://instagram.com/sju.in.neverland
ale plánujem ho pravidelne vykrádať, takže o nič neprídete, aj keby ste chceli.
mávam vám!

streda, 17. septembra 2014

cink cink



tak poďme na to prudko/zhurta/šupky-dupky. v nadpise cinká zvonček, lebo Vianoce sa už veselo tetelia v našich poštových schránkach na stránkach TESCO letákov, čo prispelo v mojej hlave k vytvoreniu takejto metafory: viete, ako dlho sa čaká na Ježiška? dlho dlho, toľkokrát sa treba vyspať... a potom, keď už všade vonia kapustnica a je tma a jedno s druhým, tak mama/otec/iný dospelý človek, ktorý je poruke a deti si nevšimnú, že na chvíľu zmizol, zazvoní zvončekom. deťom sa rozžiaria očká, lebo "prišiel Ježiško!". no jo, v tejto metafore som tým Ježiškom ja, ale nebojte, netrpím religióznym bludom :) len sa snažím naznačiť, že som tu dlho nebola, ale už som :)

čo sa dialo od 3. apríla do 17. septembra? dokopy nič... :P aspoň mne to tak príde, že celé dni som robila buď nič, alebo stále to isté dokolečka. ale boli v tom zahrnuté nejaké obdobia:

1. doba diplomovková = stres a škrípanie zubami, ťukanie do klávesnice a čo je možno trochu divné - šialená starostlivosť o zuby. vážne, aj niť, ráno a večer a špeciálny gélik každú nedeľu a také veci.

2. doba predštátnicová = stres a dlhé telefonáty so spolužiačkami :) ale zvládli sme to. a ja som v tomto období zvládla aj prehliadku u zubára, čo je jedna z mojich nočných mor... a dobre to dopadlo.

3. doba učenia sa na prijímačky na doktorát = tu som to trochu preháňala a mesiac po štátniciach som ešte veselo stresovala. lebo ja som ja a prečo nestresovať, keď je príležitosť...

4. doba čakacia = čakala som na rozhodnutie o prijatí/neprijatí a tak som robila čo? stresovala! :D ako inak... ak som ťa, čitateľ, ešte neunudila, tak teraz ťa i trochu poteším :) okrem stresovania som stihla promócie, minidovolenku so sestrou, rodinné oslavy, nekonečneveľakrát som hrala Európu: Otázky a odpovede, veľa som čítala a začala som kresliť, také skutočné, realistické kresby, lebo som usúdila, že potrebujem zlepšiť techniku. ale okrem kresieb som nič iné netvorila

5. doba po rozhodnutí = vzali ma, hoci externe. to je tá mnou menej želaná možnosť, ale zmierila som sa tým, že veda volá :). predchádzajúce obdobia trvali dokopy cca štyri mesiace. takže... keď som na konci júla konečne prestala stresovať (mexické vlny, ale len také skromné, lebo som začala stresovať nad hľadaním práce a životného zmyslu - ale to je iný príbeh :D), tak sa mi zrazu nič nechcelo. len ležať, spať, pozerať seriály (jo jo jo!) a dookola počúvať Spazzkid - Desire alebo Tycho - Dive. takže:

6. doba estivácie = vyplnená ničím. no, dobre, trochu som sa stala závislou od instagramu :D ten na vás vybalím v ďalšom poste :) (nieee, nebude to o pol roka! :D vážne...)

7. doba súčasná = čítam veľa. teraz hlavne Dušana Dušeka, ktorý ma inšpiruje svojimi nevšednými opismi všednosti. lebo taký je môj život. nenájdete tu na blogu posty o cestovaní alebo kultúrnom vyžívaní kdesi v meste. iba takú každodennosť. čo ma však veľmi teší, začala som zase písať. síce len tak napoly a veľmi svojsky, ale mne to robí radosť, tak to musí byť dobré. nie dobré ako kvalitné, ale dobré ako pozitívne :). takže čítam, píšem a sem tam kreslím. hovorím tomu, že som sa vrátila ku svojim bazálnym hobby, odmalinka som totiž chcela byť maliarka a spisovateľka. a snažím sa nemyslieť na negatívne veci, ktoré ma čakajú. a znovu som začala vyrábať náušnice a brošne a prívesky a iné prepotrebnosti. mám pocit, že som sa po dlhom vypätí a kratšom prestupovaní z nohy na nohu pohla. 

a tak vám môžem povedať: vitajte späť :) (ak tu ešte niekto z vás ostal! :D dúfam, že áno) 

ale aby som bola celkom úprimná, písanie tohto blogu mi miestami (počas doby estivácie) prišlo nezmyselné, teda, nemám pocit, že vám to niečo dáva (pre mňa je to predsalen denníček, ak nič iné). nenájdete tu nič, len každodennosť. ale budem sa ju snažiť servírovať zmysluplne. cinkám! 

štvrtok, 3. apríla 2014

it´s a good day to have a good day


treba si to neustále pripomínať, nie? :) minimálne ak ste v takom období, ako ja. s nosom v knihách a s očami na obrazovke nejakého monitoru, odkiaľ na vás pozerá TáKtorúNetrebaMenovať (diplomovka). no a potom je večer, alebo ráno, ale vždy je to nejaký konkrétny deň, a nie je nič príjemnejšie ako trochu tvoriť, hoci také banality, ako záložky do kníh. dva kúsky papiera (aby bol pekný aj chrbátik), obojstranná lepiaca páska, jedna nálepka dopredu, heslo dňa je jasné, ešte vybrať vhodnú knihu, tašku s vtáčikmi, malé balenie ľadového čaju, ten nový klobúk, šaty, šaty, šaty, a pohľadať nejaké jazero, alebo aspoň park... ok. pravdivý príbeh môjho života je v týchto týždňoch iný. ale včera som sa dočítala, že jednou z vlastností kreatívnych ľudí je časté denné snívanie. tak si hovorím, že:

it´s a good day to have a good daydream


pondelok, 24. marca 2014

knihomoľská óda + skutočný príbeh

také dni, keď čakáte na jeden dôležitý mail, a kvôli tomu je vaša práca pozastavená, lebo neviete, čo ďalej. a čas si krátite tým, že odoberáte objektív od tela foťáku a "čistíte" vnútro so štetčekom, aby ste sa zbavili prachu, a potom sa pozriete do hľadáčika, a prachu je tam zrazu trilión. proces opakujete do nekonečna. v rámci rozoberania a skladania fotoaparátu sem tam nevedome pokrútite kolieskom zodpovedným za clonu. po šiestom nasadení objektívu s víťazoslávnym pocitom foťák zapnete a urobíte bez pohľadu do hľadáčika fotku bieleho papiera, aby ste videli, či v tele ostal ešte nejaký prach. fotka je celá čierna. pokazili ste foťák. najprv vám začne búšiť srdce, potom sa potia ruky. začnete dýchať do brucha, aby ste predišli panickému ataku, ako vás to učili na KBT. pravdepodobne sa dostane do mozgu trochu kyslíka. postláčate všelijaké gombíky. "CLONA" blikne vám pred očami. s úľavou nastavíte všetko tak ako treba. na kontrolnej fotke sú ešte dve viditeľné zrnká prachu. dnes však už nebudete pokúšať osud. mail stále neprišiel.

konečne mám trochu času na svoj vlastný, ozajský život. a tak som sa vám rozhodla predstaviť prvých osem kníh, ktoré som prečítala v tomto roku. jedným z mojich predsavzatí je prečítať sto kníh a ak sa mi to podarí, iste vás informujem o všetkých, ktoré to boli. snáď sa príliš nezhrozíte, mám totiž rada klasiku, ale aj trochu motivačnej literatúry. sem tam nejakú "oddychovku" a občas veru aj rozprávky :) dnes bohužiaľ nemám vlastné fotky, pretože väčšinu kníh si požičiavam z knižnice a zabúdam si ich fotiť. tak toto sú ony:


1. Kari Hotakainen - Červený vlk
je to dráma, ľudia :) ale dávno som sa tak nenasmiala. rusko-fínske prostredie a kopec trpkosladkých životných právd. najviac sa mi páčilo to, že bolo jednoduché predstavovať si, že som akože v divadle a pozerám sa, ako to hrajú. mám odtiaľ vypísaných aj niekoľko srdcumilých citátov ako:
"Namiesto slnka som sa díval na výpis z účtu. Prečo som to robil?"

2. L. Frank Baum - Čarodejník z krajiny Oz
keď som bola malá, tak som sa k tejto knihe nedostala. o to viac som si ju teraz vychutnala aj s krásnymi ilustráciami. prekvapilo ma, aká pútavá a nepredvídateľná vie detská kniha byť. som totiž zvyknutá na rozprávky, kde je jasné, ako to prebehne a ako sa to skončí. ak ste ešte nečítali, prečítajte, oplatí sa :)

3. Štefan Strážay - Veciam na stole
po dlhom čase som sa vrátila k poézii a toto je vskutku milá kniha. malá, tenká, obsažná.
napríklad.
Plachosť

Nesmelo, s kôstkou
marhule v hrdle
dotkneš sa miesta, kde sedela,

nadýchneš sa vzduchu,
ktorý ona vydýchla.

Doznela hudba.
Z hlbín jej vlasov;

dvoma rukami
berieš chlieb zo stola.

4. Paolo Giordano - Osamelosť prvočísel
tejto knihe som sa dlho vyhýbala, lebo som tušila, že bude taká, aká je. krásna, pútavá (celú som ju prečítala za jedno popoludnie), ale tak trochu príliš úprimná a príliš ľudská - teda plná drobných krutostí. vraj je to o dvoch deťoch, ktoré urobia v detstve zásadné rozhodnutie. ona prestane lyžovať v dôsledku úrazu a on nechá svoju mentálne postihnutú sestru v parku, lebo ju nechce vziať ku spolužiakovi na oslavu narodenín. v puberte sa stretnú so všetkými svojimi jazvami. neviete, ako to dopadne. ale ja vám vravím, táto kniha stojí za to.

5. Robert B. Oxnam - Roztrieštená myseľ
psychologická ľahôdka. pre mňa úplne úchvatný pohľad do mysle človeka, ktorý trpí mnohopočetnou poruchou osobnosti. každá osobnosť má vlastné spomienky a akoby sa neustále prepínali z jednej na druhú, pričom jedna nevie, čo robí druhá. smutným faktom je, že takáto porucha sa vytvorí zväčša u týraných detí, a preto ani tento príbeh nebude zrovna veselý. napriek tomu to bude už asi navždy jedna z mojich najobľúbenejších kníh. samotný autor touto poruchou trpí a teda všetky informácie sú z prvej ruky. pritom ide o celosvetovo uznávaného vedca a riadiaceho pracovníka. a viac menej sa dočkáte aj happy endu :)

6. Zuzana Koščová - Šťastie nie je mýtus
mladá autorka, vyštudovaná psychologička venujúca sa výrobe handmade šperkov, píše o tom, že treba byť vďačný, začínať vždy odznova, snívať a sny si zaznamenávať do zošita snov alebo na nástenku snov, pripomína, že každý sme za seba zodpovedný a netreba sa vyhovárať, úspechy, aj tie mini, treba oslavovať, a ešte oveľa viac. ľudskou rečou, o vlastných skúsenostiach. je to fajn kniha :) inšpiratívna

7. Leanne O´Sullivan - Bulímia
ťažko niečo povedať a nič neprezradiť. túto knihu, či skôr zošit, odporúčam všetkým rýchločitateľom do vlaku/autobusu a tak podobne. prečítate jednu báseň a pri pohľade von oknom môžete premýšľať :) tak nejako... :) (odporúčam všetky zošity z edície verše online)

8. Randy Pausch - Posledná prednáška
tento príbeh ma sklamal, lebo bol presne tak nasilu nepatetický, ako som si predstavovala. je to o mužovi umierajúcom na rakovinu, ktorý je pomerne mladým profesorom, má krásnu ženu a maličké deti. to je proste smutné. a hoci obdivujem jeho chuť do života a všetky rady, ktoré v knihe svojim deťom a tak nejako i čitateľom dáva, nedokážem tú knihu čítať s dobrým pocitom. to, ako veľmi nie je smutná, je pre mňa ešte oveľa smutnejšie. ak chápete. takže čítať na vlastné riziko :) samozrejme, že ma veľa vecí v knihe oslovilo, teraz si spomínam najmä na to, že Randyho rodičia mu v detstve dovolili, aby si nakreslil na stenu čokoľvek chce. a dodnes tieto obrázky ukazujú návštevám a všetci sa na tom bavia. pre mňa je to ilustrácia toho, ako nekonvenčnosť niekoho pobúri, ale napokon mnohých zaujme. a tak si veľa vecí robme proste po svojom.

práve ste sa dostali do posledného súvetia tohto postu, tak vám želám krásny večer a ak sa čo i len trochu dá, vezmite si do ruky nejakú knihu a prelistujte pár strán - a dajte mi vedieť aká to bola! :)

utorok, 18. marca 2014

inšpirátor svojský (DIY)

milé zápisnikofilné dušičky. vitajte v tomto poste :) 
myslím, že v mojom prípade bolo iba otázkou času, kedy sa prepojí veľká láska k notesom, zápisníkom, diárom a papiernictvu ako takému s láskou k handmade. v poslednom čase som ozdobila zopár zápisníkov kúpených v obchode. ale stále to nebolo ono. a tak vám teraz predstavujem ONO. to orechové, pravé, 14karátové a tak podobne.
inšpirátor svojský.


byť inšpirátorom, to nie je len tak. vo svojom vnútri musí nosiť všetky roztomilosti, ktoré vám "cestou cvrnknú do nosa" a všetky velemyšlienky, ktoré ste kdesi počuli, čítali, alebo sa vám o nich snívalo. a preto musí byť celý ručne robený. najlepšie s niekoľkými čistými listami. zo zákulisia vyrábania vám prinášam informáciu, že zospinkovať kancelárske papiere a obal bez spinkovača s dlhým ramenom je tak trochu náročné. ale všetci sme to prežili v zdraví. 


inšpirátor musí byť nutne svojský. ja som ho síce vyrobila, ale jeho majiteľ/ka mu vdýchne tú povestnú dušu. preto som sa snažila, aby bol obal krásny, ale jednoduchý, taký, ktorý znesie prípadné dozdobovanie a iné personalizujúce aktivity :)


dozadu som nalepila veľkú oranžovú obálku :) lebo inofarebnú som nemala poruke. obálka v inšpirátore, to vám je samostatný mikrosvet. pohltí všelijaké nálepky, pekné obrázky, prípadne zopár drobných mincí, ak by ste si chceli kúpiť nové farbičky.


neviem, či všetci ľudia píšu radi zoznamy, tak ako ja. ale ak by to tak bolo, tak v inšpirátore je na to určených niekoľko stránok :) môžete si tam zapísať zoznam kníh, ktoré ste v poslednej dobe prečítali, alebo zoznam krásnych filmov, piesní, alebo - a to robím obzvlášť rada - zoznam ľudí, ktorí vás niečím inšpirujú. a najlepšie je si k ich menám pripísať aj tú ich vzácnosť nasledovaniahodnú :)


no a taký inšpirátor má aj kôpku čistých listov, na ktoré by som si ja nalepila inšpiratívne fotky, výstrižky z časopisov, alebo rovno celé články. alebo nálepky, ktoré zatiaľ odpočívajú vzadu, v obálke :)


napríklad takéto inšpiratívne fotky od Laury Makabresku alebo Sofie Olejnik.

tak a to je koniec prezentácie inšpirátora svojského :) jeho podoba mi bežala hlavou dlhú dobu. zrejme som skrečok a ešte aj s úchylkou týkajúcou sa nalepovania vecí. sama mám inšpirátorov asi 6. ale až tento je mnou vyrobený do poslednej spinky :). dúfam, že sa vám zapáči. rada by som mu vyrobila súrodencov a poslala ich do sveta :)

so želaním krásneho dňa vám mávam (máv máv)

pondelok, 17. marca 2014

o tom, ako čas tečie a ja tečiem s ním

viem, že som už obohratá platňa, ale som v poslednom semestri. musím naťukať viac ako 60 strán textu do diplomky a vyzerá to na poriadnu odyseu. okrem toho som v záchvate pomätenej mysle poslala prihlášku na študentskú vedeckú konferenciu a teraz mám o nej nočné mory. každý piatok trávim x hodín na prednáškach a x hodín v aute na ceste do školy a zo školy. premýšľam čo so životom (to mi zaberá väčšinu času). kreslím si. starnem. mám pocit, že mám reumu a stresujem. a ešte aj tie prezidentské voľby.... (ok, posledná veta je čistý vtip :)). 

a tak sa stalo, že som dosť dlho neupravila tento svoj kúsok internetového sveta. pomedzi učenie sa a písanie diplomovky ma totiž postihlo aj jarné upratovanie, ale jeho plody sú zatiaľ veľmi neurčité :) a viete čo je najhoršie? napadajú mi rôzne kreatívne počiny, ktoré by som chcela čo najskôr zrealizovať, ale keď sa do nich pustím, tak mám výčitky, že by som mala robiť niečo dôležitejšie a tak som zatiaľ veľa vecí začala a žiadnu nedokončila... a aj preto je tu na blogu tak trochu ticho. dnes som sa však rozhodla, že nepotrebujem osem hodín spánku každý deň. a opäť raz si píšem do diára predsavzatie, že budem písať + tvoriť + fotiť pravidelne. tak veru.

a teraz vám ukážem zopár radostí, bez vnútornej alebo vonkajšej spojitosti :) ak sa vám budú pozdávať až príliš odveci, tak tľapkám vašu intuíciu po pleci a priateľsky jej potriasam rukou, odveci pocit ma sprevádza na každom kroku :)


sestra strávila nejaký čas v Benátkach a priviezla zo sebou domov takéto obláčikoiné koláčiky. chutili marcipánovo a stali sa milým pokračovaním sladkostivej tradície, minulý rok totiž priviezla makrónky z Paríža. mala by cestovať minimálne každý víkend, si myslím! :)


ak ste nedávno čítali môj post o veľkonočných pohľadniciach, tak viete, že mám problémy so svojím rukopisom. teda mala som... kým som si neobjednala tieto pečiatky :) a teraz mám problém už len s tým, že som celá ušpinená od pečiatkovacej farby. ale to sa dá prežiť :)


vyrobila som prvé jarné náušničky a hoci sú jednoduché, som na ne hrdá :)


a zapojila som sa do ďalšej scrapbookingovej súťaže. toto moje hobby ma v poslednom čase dosť chytilo, a tak nasledujúce posty venujem asi práve jemu. ale teraz už tíško a s úctou otváram štatistiku. do zbláznenia, a ešte ďalej! :)